reklama

Zápisky z denníka - deň druhý

Zobudil ma budík. Bolo osem hodín. Otvorila som oči a bežala k oknu. Otvorila som ho dokorán. Slnko ma príjemne hrialo a vďaka vetríku som bola hneď svieža. Cítila som listy. Výhľad som mala na čistú ulicu, ktorú lemovali stromy a popadané lístie. Po chodníku išli akurát dve dievčatá, ktoré sa tak nežne smiali, že som sa chvíľku cítila ako v raji.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Raňajky boli celkom fajn. No po čase by som asi nemohla stále raňajkovať len cereálie a žemľu s džemom. No vychutnala som si to, akoby som sa dovtedy živila len trávou. Neviem akým zázrakom sa nám podarilo vymotať sa až o pol dvanástej. Prvá zástavka bola Oxford Street. Toľko ľudí pokope som videla naposledy, keď sme na námestí pozerali hokej. Z každého obchodu bolo cítiť vôňu. Po ulici chodili voňaví ľudia. Takmer všetci vyzerali šťastne. Však hej, bol krásny slnečný deň.Keď som si niekedy myslela, že vidím do módy, prvý omyl. Videla som toľko rôznorodých štýlov. Fascinovalo ma, čo všetko si ľudia dokážu obliecť. A aj to, že si nikto nikoho nevšíma. Predstavte si, že by som si po Obchodnej ulici v Bratislave vykračovala v bunde so šálom, trištvrťových nohaviciach a na nohách by som mala žabky ( ja neviem prečo im nebola zima, ale fakt to bolo fascinujúce) No späť k tej móde. Človek nemusí mať ani veľa peňazí, stačí chodiť po obchodoch a po ulici a naberiete toľko módnej inšpirácie... Bola som unesená a túto ulicu som každý deň prešla aspoň trikrát. Druhá zastávka bol Hyde Park. Ani sme nedúfali, že by sme ho celý prešli, čo sa samozrejme ani nestalo. Bol tam taký zvláštny kľud. Zvláštny preto, lebo Hyde Park je síce uprostred mesta, ale zároveň tam cítiť harmóniu a pokoj. Dokonalá inšpirácia, zobrať papier a kresliť veveričky, fontány, jazierka, sochy. Bolo tam cítiť atmosféru, kedy sa chcete posadiť na lavičku a klásť si otázky typu kto som a prečo som na svete. V tento deň sme stihli ešte pozrieť Buckingam Palace, Westminster Abbey, Big Ben, Londýnske oko a šli sme aj cez nejaký most, ale to bolo už len zo zotrvačnosti a z túžby nájsť nejaký prvý fast food. Večer sme nakoniec zakončili v takej malej zlatej krčmičke, kde sme kecali a kecali. Vypili sme každý štyri pivá a ja som mala pocit, že som sa pripila, ale to bolo asi z únavy (alebo moje podvedomie našťastie funguje natoľko, že pri 4.pive, jedno pivo = 3 libry = cca 150 Sk, skrátka povedalo dosť :-D) Zaspávala som s pocitmi, aké som dávno nezažila. Ja som sa cítila veľmi veľmi šťastná.     To by bolo na zatiaľ asi aj všetko... Zažili sme ešte aj iné zaujímavé veci, ale na vykecanie sa z mojich dojmov asi aj stačilo... J Som veľmi šťastná, že mi môj ocino umožnil takýto zážitok ( zo študentskej brigády by som to asi nezvládla zatiahnuť =)), zanechalo to vo mne veľmi veľké spomienky a keď doštudujem, veľmi rozmýšľam, že sa vyberiem za svojim bračekom a skúsim trochu šťastia aj tam J jaaj, aj by som zabudla, ďakujem aj svojmu najsamlepšiemu bračekovi, že nás tak trpezlivo vláčil a s nadšením nám ukazoval všetko, čo sme chceli vidieť.

Karola Pavlíková

Karola Pavlíková

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som normálny mladý človek, ktorý pracuje a stále verí, že poctivou prácou sa človek môže mať raz dobre:) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu