A zase raz jedna „kauza“

Autor: Karola Pavlíková | 16.7.2013 o 14:10 | (upravené 16.7.2013 o 14:17) Karma článku: 5,21 | Prečítané:  799x

Prečítala som si dva články a rada by som k nim napísala svoj názor. Rodinkárstvo je tradičný slovenský šport. Nesúhlasím s tým, ale na druhej strane - keď sa môj otec dostane do politiky (haha, teda čisto teoreticky), tak už nikdy nedostanem žiadnu zákazku, aby niekto niekde nenapísal, že ju mám cez neho?

V sobotu, 13.7.2013, si istý novinár z Plusky dal toľko námahy, aby vysnoril ďalšiu záležitosť a dal jej nálepku „rodinkárska“. Tu je ten skvelý článokJ http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/trnava-dala-vyrobit-portal-za-100-tisic-eur-synovi-miestnej-poslankyne.html

Týmto sa novinárovi skončila povinnosť odovzdania senzácie ľuďu, ktorý ju dychtivo zhltol. Diskusia pod tým článkom je toho dôkazom. Neštudovala som novinárčinu, ale tipujem, že tam učia aj niečo o pravdivosti a aktuálnosti informácii. Ale dajme tomu, že cieľom článku bolo len zaujať a rozvíriť hladinu, čo sa Pluske podarilo. Nepíšem, že s tým súhlasím, ale novinár si svoju úlohu splnilJ

Dnes ráno som si prečítala reakciu na tento článok vo forme blogu:

http://kralovic.blog.sme.sk/c/333168/Ako-to-bolo-s-tym-portalom-cestovneho-ruchu.html

Autor blogu a spracovateľ danej zákazky sa celkom slušne obhájil. A každý človek, ktorý nie je pohltený nenávisťou a závisťou, si najskôr povedal – chudák chalan a jeho mama, je možné, že to bude tak, ako napísal.

Ja sa však nachádzam niekde uprostred. Kde je vlastne pravda? To, že média vypustili nejaký článok s nepravdivými informáciami je štandard. To, že sa k tomu protistrana vyjadrila je fajn.

Ale čomu má teraz obyčajný človek veriť?

Neviem odpoveď na otázku, kde je pravda. Dá sa to niekde a nejako zistiť? Je možné získať bez kontaktov na Slovensku takúto väčšiu zákazku? Ako je možné, že sa nikto iný neprihlásil? A najdôležitejšia otázka – a je to vôbec dôležité?

Kedy sa mi Slováci vzchopíme a začneme aj bojovať a nielen nadávať? Dokedy budeme veriť takým médiám, ktoré nás masovo nútia nenávidieť a závidieť? Dokedy budeme závidieť chalanovi 40 litrov, ked nás štát okráda o milióny? Keď chalanovi náhodou aj mamča dohodila zákazku, kto by to nevzal, keby to pre neho spravila jeho mama?

Plačeme nad našou bezmocnosťou, rozčulujeme sa nad rodinkárstvom. To je jediné, čo my vieme. Je to výsledok našej totálnej bezmocnosti. Ale naozaj sa nedokážeme vzchopiť a zabojovať za lepšie časy? Za to, aby vo vláde nesedela banda primitívov a zlodejov? Tipujem, že odtiaľ treba začať. Nie viniť chalana za to, že mu (možno) mama prihodila pár euro na kávu.

Môj názor teda je: Netuším, kde je pravda. Rozčuluje ma rodinkárstvo. Závidím mu, že mu to možno dohodila. Nezávidím mu teda vôbec, ak mu to nedohodila. Chcem ale niečo zmeniť.

Nie som silná, nemám svoju politickú stranu a ani peniaze. Blížia sa však voľby a to je naša šanca niečo zmeniť. A možno by sme sa mali všetci zamyslieť nad tým, že voľba Fica za prezidenta nemusí zákonite znamenať, že sa ho zbavíme. Lebo podľa počtu kandidátov pravice tipujem, že sa vybrali touto cestouJ

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?