Už mám toho po krk...

Autor: Karola Pavlíková | 10.10.2012 o 14:18 | (upravené 10.10.2012 o 15:49) Karma článku: 13,21 | Prečítané:  1765x

Moja mama ma vychovávala k láske. Odcudzovala násilie o rasizme nehovoriac. Keď niekto povedal nejakú rasistickú narážku nesmiala sa a keď bol niekto rasista, tak ho vyčlenila zo svojho života. Jej teória „všetci ľudia sme si rovní" bola obdivuhodná najmä preto, lebo sa jej držala.

Ja som svoje prvé (a doteraz našťastie aj posledné) „násilie" zažila ako 14 ročná, keď ma dvaja chlapci násilím zatiahli do hlbokej vody v bazéne a ja som sa začala topiť. Keď sa mi podarilo „doplávať" (= šplechot a treskot rukami k obrube bazéna, keďže plávať som nevedela), chytiť dych a zastaviť slzy, všimla som si aj tých smejúcich sa chlapcov. Boli to „cigáni". Nie, vtedy ešte u mňa nevznikol rasizmus, boli to len obyčajní sprostí chalani.

Keď ma prvýkrát okradol Róm, keď ma prvýkrat len tak opľula Rómka (so slovami „ty špina biela"), tak som začala rozmýšľať. Ešte stále som nebola rasista. Len som rozmýšľala, či by ich moja mama stále objahovala, keby to vedela. „Našťastie" sa toho nedožila a nedožila sa ani súčasnej situácie. Pretože som si istá, žeby mala taký istý zmätok v hlave ako ja.

A tak sa pýtam vás, čo si mám o tom myslieť? Všade sa píše a hovorí o násilí, ktoré páchajú v oveľa väčšom rozsahu ako „tí bieli". Sú plné správy o tom, ako nemôžu pracovať. Ale však je jasné, že nemôžu, mať 12 detí, tak ani na záchod nestihnem ísť - čiže by som ich toľko nemala. Všade sa píše a hovorí o tom, koľko z mojich peňazí im dávam. Už som sa pristihla, že som si v robote vypočítala minútu, od ktorej už nerobím ani na Róma ani na štát, ale na seba.

Chcem tým napísať, nielen moje zlé skúsenosti, ale aj moje okolie, média šíria nenávisť. Ale táto nenávisť je u každého jedného podložená faktami (!?)

Pozrime sa na to ale z opačnej strany. Rómske dieťa tiež už určite bolo opľuté, okradnuté alebo zbité. Toto dieťa však zrejme na rozdiel odo mňa nedostalo patričnú výchovu a možnosť vzdelávať sa. Rodičia týchto  detí na ne kašlú alebo nemajú čas a kto im má potom povedať, že škola je dôležitá? Kto im má dať pevnú vôľu a presvedčenie, že vzdelanie je potrebné? A tým ich pripraviť na celoživotný pracovný proces? Kto im vnukne myšlienku a kto ich podporí pri rozvíjaní talentu?

My bieli nie že začíname byť len rasisti, my tých tmavých chceme vyčleniť zo spoločnosti. A niektorí bieli sa zase tak iniciatívne stavajú na druhú stranu, že sú vlastne rasisti takisto.

Začalo ma to celé  desiť. Uvedomujem si pocity oboch strán. A veľakrát aj súhlasím s argumentami oboch strán. V oboch skupinách sú totiž ľudia, na ktorých mi záleží. Ale kam to speje a kam to spejeme?

Môj názor najlešie vystihuje film Cigán a myslím si, že takých „cigánov" ako je hlavný predstaviteľ je veľa. Bol to film, ktorý poukazoval na obe strany. Ale neriešil nič. Mám pocit, že tento problém zaujíma len aktivistov, blogerov, rôzne iniciatívy, kotlebákov a jednotlivcov. Ale nezaujíma intenzívne tých, ktorých ste si väčšina v posledných voľbách zvolili.

Mám toho po krk a neviem, čo stým. Nebudem obhajovať Rómov, ale takisto ich nechcem nenávidieť. Smutný ale je fakt (možno aj mojej) nevedomosti, že nenávisť cítim.

Volila som, platím si odvody, dane a všetko ostatné, čo je potrebné. A teraz potrebujem pomoc od tohto štátu - aspoň jedno reálne riešenie rómskeho problému, ktorého sa chytím a vezmem za svoje - neexistuje. Moje peniaze idú neviem kam (žiadna novinka) a chcete ich odo mňa ešte viac. A nenávisť medzi ľuďmi stále narastá neskutočnou rýchlosťou.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?