Som normálny mladý človek, ktorý pracuje a stále verí, že poctivou prácou sa človek môže mať raz dobre:) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Ako vidím, písať nejakú rozsiahlu politickú úvahu o voľbách nemá zmysel. Jednak ich tu je strašne veľa, jednak nie som ani taký odborník a nezanedbateľné je aj to, že tí, ktorí by sa mali nad sebou zamyslieť, prečo chcú voliť Fica - na tento blog nechodia a niektorí asi ani nevedia čítať.
Tak ako veľakrát aj dnes som zašla do supermarketu Terno. Urobila som si svoj nákup a hľadala „vysvietené“ pokladne. Pohľadom som rýchlo prebehla po pokladníkoch a našla som ho! Postavila som sa k nemu do rady.
Alebo, čo sa dá stihnúť vo Vysokých Tatrách za šesť dní a nocí. Milujem slovenskú prírodu a ten pocit, keď sa ráno zobudím a vzduch vonia. Tak úplne inak ako v meste. Vonia tak, že sa chcete rozbehnúť a smiať sa celý deň. Tak ako po iné roky, aj tento rok sme sa rozhodli stráviť našu dovolenku na Slovensku. Minulé roky to bola vždy druhá dovolenka, tento rok prvá a posledná, ale stála za to.
Prečítala som si dva články a rada by som k nim napísala svoj názor. Rodinkárstvo je tradičný slovenský šport. Nesúhlasím s tým, ale na druhej strane - keď sa môj otec dostane do politiky (haha, teda čisto teoreticky), tak už nikdy nedostanem žiadnu zákazku, aby niekto niekde nenapísal, že ju mám cez neho?
Včera bol Deň otcov. Ja tento deň vnímam každý rok. A po včerajšku mám pocit, že ho začali vnímať aj ostatní. Možno to bude vďaka jednej sušienkovej reklame, ale nech je to vďaka hocičomu, konečne sme si ho všimli všetci. Alebo aspoň viacerí.
Platiť 40 rokov hypotéku na dvojizbový byt – to je také slovenské. Vycikať sa do pivnice, zdemolovať bytovku a žiadať novú – to je také... rasistické. Včera som si prečítala túto vetu. A nemyslím na reklamu, ktorá priniesla tak často používanú vetu „to je také slovenské“.
Včera televízia Markíza, dnes aj denník Sme priniesli informáciu, o istom Ústave informácií a prognóz školstva a jeho novom logu za 8650 eur. Ja osobne som o tejto inštitúcii nikdy nepočula, napriek tomu, že denne študujem dennú tlač. Ale pôsobím v inej oblasti v súkromnom sektore, čiže je aj dosť možné že som existenciu tohto ústavu jednoducho prehliadla.
Moja mama ma vychovávala k láske. Odcudzovala násilie o rasizme nehovoriac. Keď niekto povedal nejakú rasistickú narážku nesmiala sa a keď bol niekto rasista, tak ho vyčlenila zo svojho života. Jej teória „všetci ľudia sme si rovní" bola obdivuhodná najmä preto, lebo sa jej držala.
Včera som bola v kine. Občas tam chodievam, lebo cena sa mi zdá neúmerne vysoká na kultúrny zážitok tohto druhu. A keďže som ten pravý komerčný typ, ktorý ide do kina aj kvôli pukancom, viete si predstaviť výslednú sumu tohto „úletu":)
Je veľa vecí, čo ma na Slovensku hnevá. Teda, je len pár vecí, s ktorými som na Slovensku spokojná:) Ale to, čo má Slovensko určite obdivuhodné je práve príroda. Ten vzduch, ktorý dýchame v prírode je pre mňa - ako mestského človeka - drogou, ktorú si musím dopriať vždy, keď je to možné.
Minulý rok sme boli s priateľom na Sicílii. Dovolenku sme si vybavili narýchlo a jednoducho, proste sme zistili, že nízkonákladová spoločnosť ponúka lacné letenky a kúpili sme ich:) Tento rok som dúfala v to isté a chcela som preskúmať ďalší z ostrovov, a to Sardíniu. Preskúmať je však silné slovo, keďže nakoniec sme boli len päť dní a štyri noci. Neľutujem, som rada, že aj keď nakrátko, zažili sme čaro tohto ostrova.
Zobudil ma budík. Bolo osem hodín. Otvorila som oči a bežala k oknu. Otvorila som ho dokorán. Slnko ma príjemne hrialo a vďaka vetríku som bola hneď svieža. Cítila som listy. Výhľad som mala na čistú ulicu, ktorú lemovali stromy a popadané lístie. Po chodníku išli akurát dve dievčatá, ktoré sa tak nežne smiali, že som sa chvíľku cítila ako v raji.
Bol piatok a v Bratislave bolo ráno šedé. Hm, takto to asi vyzerá v Londýne, pomyslela som si. Aj som sa tešila, však uvidím brata a kamaráta Dávida. No na druhej strane, v pondelok kvôli tomu vynechám školu a to mi robilo trochu stres. Nevadí... Však žijeme len raz a škola bude stáť aj v utorok.
Veľa ľudí, veľa budov a strašne veľa priestoru. Vôňa popadaného lístia, vôňa obchodíkov a obchodov. Londýn... Nedávny víkend som strávila v Londýne. Bola som pozrieť svojho brata a kamaráta, ktorí tam pracujú. Moje dojmy boli úžasné. Priam fantastické. Bývam síce od narodenia v Bratislave, ale cítila som sa taká maličká v tom veľkom meste. Som človek, ktorý keď je šťastný a nadšený, tak rozpráva a poskakuje a smeje sa... V Londýne som v tichosti tri dni chodila s otvorenými ústami. Londýn presne naplnil moje predstavy o dokonalom živote.
